spomienky schizofrenika

22. října 2011 v 0:12 | Cissy |  Pár slov
Dym vonia ako spálené perie. Srdce prestalo biť, nahradil ho rytmus bubnov.
Urobila dlhú bielu čiaru a nasala ju nosom.
"Daj mi tiež," prosím o milosť.
Úsmev.
V nose mám plastovú slamku. Jednu dierku si zapchávam. Hlboký nádych.
Smejem sa z plného hrdla.
Cudzí jazyk sa mi derie do úst, mrská sa ako práve vytiahnutá ryba. Chutí tak sladko, až sa mi dvíha žalúdok, rytmus nesedí. Zatváram oči predstavujem si Jej posledný bozk, Jej vôňu, chuť. Občas to pomáha, dnes však toľko šťastia nemám. Jemne sa odtiahnem a pozerám na prekvapenú tvár lemovanú zlatistými prameňmi.
Jej vlasy boli hnedé, občas v noci som do nich zaborila tvár a vdychovala ich omamnú vôňu.
Pokrútim hlavou v snahe odohnať spomienky.
Nechám sa vytiahnuť na parket. Tancujeme. Pomaly sa ku mne blíži, v očiach divoký lesk. Podvedome cúvam, kým chrbtom nenarazím na stenu. Zahnaná do kúta. Bože, aké je to patetické!
Rukami ma majetnícky drží okolo pliec.
"Moja budúca priateľka." predstavuje ma kamarátom. Jemne sa usmievam, no vo vnútri kričím.
Vediem ju do záchodovej kabínky. Pochopí. Jej ruky sú snáď všade. Vesmír na chvíľu prestane existovať a mne je dovolené zabudnúť. Zahryznem si do predlaktia, aby som nekričala.
Nohy sú až príliš nestabilné, mám dojem, že spadnem. Letmo ju pobozkám.
"Skočím ti po drink?" pýtam sa.
Prikívne.
Umyjem si ruky a vyjdem von. Z vešiaka beriem kabát, kabelku. Vyjdem pred bar. Studený nočný vzduch je podivne osviežujúci. Mávam na taxi. Zastaví. Nastúpim, nadiktujem adresu.
Doma si ľahnem do studenej postele. Doľahne na mňa pocit viny, znechutenia. Potrebujem objať, cítiť živočíšne teplo. Sama si ho neposkytnem. Schúlim sa do klbka. Nachvíľku dám priechod svojim emóciám...
Ráno sa budem znova usmievať...
 

Kam dál

Reklama